P.Košťala poznáme ako trénera mužov MšK HVIEZDA D.Kubín a dorastu MHK D.Kubín ,ale v minulosti úspešne pôsobil ako obranca vo viacerých kluboch.A tak si jeho hokejovú minulosť pripomenieme rozhovorom z r.2003 ako s hráčom Nitry.

Peter Košťál je rozhodne hráč, ktorého pozá veľa ľudí. Svoje hokejové umenie predvádzal v mnohých kluboch, v ktorých sa sebou vždy zanechal dobre odvedenú prácu. Nitriansky fanúšik si dobre pamätá ne tohto robustného obrancu, ktorý súperovi naháňal strach. No Peter pri hokeji nevyužíval iba svoje fyzické danosti, ale to najdôležitejšie - hokejový um. Jeho prihrávky mali vždy hlavu, a jeho prehľad v hre zakončil množstvom gólov a prihrávok. Jeho umenie nekončilo iba na ľade. Bol dôležitým elementom každého tímu, v ktorom hral a môžme povedať, že bol vždy tvorca kolektívu, to pravé lepidlo, ktoré vedelo kabínu stmeliť vždy, keď to bolo nutné. Dnes musíme s ľutosťou skonštatovať, že z klzísk odchádza ďalšia hokejová osobnosť.Naskôr ťa poprosím o priblíženie problému, pre ktorý končíš s aktívnou kariérou.

Končím hlavne kvôli ľavému kolenu, ktoré mi operoval doktor Ľupták v Bratislave. Som po liečbe injekciami a myslím si, že už to nie je na aktívnu činnosť.Máš za sebou bohatú kariéru, niekoľko pekných momentov, vystriedal si viacero klubov. Môžeš priblížiť aspoň niektoré úspechy, ktoré si najviac ceníš?

Prvý úspech bol, keď som v sedemnástich vstúpil do kabíny A-čka. Päťkrát som postúpil s mužstvom do extraligy, či už to bola Žilina, Skalica, Spišská Nová Ves a s Nitrou až dvakrát. Zahral som si aj federálnu ligu. V Jindřichovom Hradci som hral prelínačku o zotrvanie v extralige, a tak som hral proti takým hráčom ako bol Rúžička zo Slávie. Čo si cením najviac? Cením si tých päť postupov a tretie miesto v extralige so Skalicou. Je niektorý z tých postupov pre teba cennejší?

Ja si myslím, že najlepšie bolo v Skalici a v Žiline. V Skalici preto, lebo tam sa o to staralo celé mesto. V Žiline zas na nás chodil vypredaný štadión, boli sme veľmi dobrá partia aj na ľade, aj mimo ľadu.Aké budeš mať spomienky na Nitru?

Poviem tak, že zmiešané. Príjemné v tom smere, že som tu začal hrávať, že ma tu vychovali. Zahral som si tu aj federálnu ligu, stal som niekoľkokrát najlepším obrancom vtedajšej 1. ligy a to aj v iných kolektívoch. Nájdu sa ale aj nepekné spomienky, keď som musel pred niekoľkými rokmi odísť, kvôli niektorým ľuďom, ktorí v tedy šéfovali nitrianskemu hokeju. Ale zas som sa rád vrátil a pomohol postupu do extraligy, no nebolo mi súdené si ju zahrať. Vieš už, čo budeš robiť, čomu sa budeš venovať?

Je to na mňa strašne rýchlo a ešte som sa z toho nedostal. Podali mi pomocnú ruku v Skalici s tým, že by som mal na starosti malé deti, starať sa o ročníky 1. - 5. a zastrešovať ich svojimi skúsenosťami. Tohto roku by som si chcel spraviť licenciu B a pokračovať v štúdiu. Ak by sa mi darilo, tak by som chcel ísť v trénerskej dráhe, lebo hokej ma pohltil od malička a zaradiť sa do života v inej sfére nie je tak ľahké. Mal si počas tvojho hokejového rastu nejaký idol?

Ani nie. Ja som bol taký samorost. Keď som začínal, NHL sa moc nedala sledovať, maximálne z novín. Ja som si vždy chcel zobrať to najlepšie z každého hráča, a tak sa zdokonalovať. Z každého rožku trošku. Ako vidíš s odstupom dnešnú extraligovú Nitru?

Mali sme po postupe veľké oči. Nedarí sa a je to hlavne psychika. Nemáme až tak kvalitný káder ako iné mužstvá. Nitra sa stále pohybovala medzi prvou ligou a extraligou a káder sa stále tvorí, každý rok je tu niekto iný. Treba dať tomu čas. Chalani sa potrebujú zohrať. Ja si myslím, že to pôjde, a že to príde. Ja chalanom verím, trénoval som s nimi, hral prípravné zápasy, žil som s nimi a myslím si, že pod poriadnym tréningom a povzbudenou psychikou sa bude dať bojovať o záchranu stále. Petrovi želáme v jeho ďalších krokoch veľa šťastia, úspechov, či už osobných, alebo pracovných a veríme, že dá o sebe ešte v hokeji vedieť, aj keď z inej pozícíe.

Späť na aktuality